Manžel sleduje, ako sused jebe jeho ženu

Leto v ich štvrti bolo neznesiteľne horúce. Klimatizácia v byte Jany a Petra rachotila ako starý traktor a sotva zvládala teplo. Jana sedela na gauči v ľahkých letných šatách a ovievala sa časopisom, dlhé blond vlasy sa jej lepili na zátylok. Peter, jej manžel, bol zhrbený nad notebookom pri stole a občas na ňu hodil pohľad. Boli manželmi päť rokov a ich vzťah sa usadil do pohodlnej, ale trochu nudnej rutiny. Láska tam stále bola, ale iskra — tá, čo rozbúcha srdce — už dávno vyhasla.

— Peter, donesieš mi pivo? — natiahla sa Jana lenivo a šaty sa jej vyhrnuli, odhaľujúc opálené stehná. Zachytila jeho rýchly pohľad na jej nohách a jemne sa usmiala. Rada ho dráždila, aj keď nereagoval vždy tak, ako chcela.

— Hneď, — zamrmlal Peter bez toho, aby odtrhol oči od obrazovky. Bol to dobrý manžel — starostlivý, stabilný — ale niekedy až príliš uzavretý vo svojom svete. Jana si povzdychla a oprela sa. Mala tridsať rokov a mala pocit, že jej život plynie popri nej. Práca, domov, občasný výlet — bolo to fajn, ale chcela viac. Niečo zakázané.

Ozvalo sa klopanie na dvere.

— Kto to zase je, do riti? — zamračil sa Peter, zavrel notebook a išiel otvoriť. Jana otočila hlavu, ale vnútri pocítila malé bodnutie. Vedela, kto to môže byť. Ich sused, Tomáš — okolo tridsiatky, široké ramená a drzý úsmev — v poslednom čase príliš často „dochádzal po cukor“. Viackrát si všimla jeho ťažké pohľady, keď sledoval jej telo, prsia, nohy.

— Čau, nemáš trochu cukru? Zase som zabudol kúpiť, — ozval sa Tomášov hlboký hlas z chodby.

Peter zamrmlal bez podráždenia. Tomáš bol typ, s ktorým sa dalo vychádzať — hlučný, otvorený, vždy pripravený na vtip. Robil mechanika, mal tetovania, strnisko a ruky, ktoré vyzerali, že dokážu zlomiť čokoľvek. Jana si predstavila tie ruky na svojom páse a po chrbte jej prebehol horúci záchvev.

— Jana, máme cukor? — zavolal Peter.

— V skrinke, — odpovedala a vstala. Hlas mala trochu chrapľavý a sama si to uvedomila. — Ja to dám.

Prešla okolo nich a cítila, ako im pohľady kĺžu po jej tele. Šaty boli krátke a pred skrinkou sa zohla o sekundu dlhšie, než bolo nutné, vediac, že Tomáš sa pozerá. Keď sa otočila s balíčkom cukru, jeho oči boli stále na nej. Peter sa už vrátil k notebooku.

— Nech sa páči, — povedala Jana a podala mu cukor, pričom nechala ich prsty dotknúť sa o niečo dlhšie. Prešla ňou iskra. Tomáš sa uškrnul.

— Vďaka, Jana. Dnes doslova horíš, — povedal potichu. Peter akoby to nepočul, ale Jana cítila, ako jej tvár sčervenela. Vedela, že to nebol len kompliment.

— Ale prestaň, — odpovedala s ľahkým posmechom, hoci vnútri vrela. Chcela, aby zostal. Chcela vidieť, kam to zájde.

— Nedáš si s nami pivo? — spýtala sa náhle.

Peter zdvihol zrak, mierne sa zamračil, ale nič nepovedal.

Tomášov úsmev sa rozšíril.

— Prečo nie, ak neprekážam.

— Neprekážaš, — zamrmlal Peter, no v hlase mu zaznelo niečo zvláštne.

Sadli si na gauč: Tomáš s plechovkou piva, Jana vedľa neho, Peter oproti v kresle. Rozprávali sa o maličkostiach — o teple, autách, susedoch — ale Jana cítila, ako sa vzduch medzi nimi zahusťuje. Tomáš sedel príliš blízko, jeho koleno sa jej „náhodou“ dotýkalo stehna. Neuhla sa. Peter ich sledoval a v jeho očiach sa objavilo niečo nové — nielen podráždenie, ale aj zvláštna zvedavosť a napätie.

— Peter, nevadí ti, ak si zatancujem s tvojou ženou? — spýtal sa Tomáš, keď sa zo reproduktorov ozvala pomalá pesnička.

Jana stuhla, srdce jej bilo rýchlo. Bola to výzva. Pozrela na manžela, čakala odmietnutie, no on len pokrčil plecami.

— Nech sa páči, — povedal a v jeho hlase bolo niečo, čo ešte nikdy nepočula. Ako keby aj on chcel vedieť, čo sa stane.

Tomáš vstal a podal jej ruku. Jana sa postavila, kolená sa jej mierne triasli. Pomaly sa pohybovali do rytmu hudby, jeho ruka sa jej usadila na páse, o trochu nižšie, než by mala. Cítila teplo jeho tela a vôňu kolínskej zmiešanú s niečím surovým, mužským. Peter sledoval bez toho, aby odvrátil zrak, a Jana si uvedomila: nielenže to toleruje. Páči sa mu to.

— Si nádherná, Jana, — zašepkal Tomáš k jej uchu. — Chcel som ti to povedať už dávno.

Neodpovedala. Len sa k nemu pritlačila bližšie. Telo sa jej hýbalo samo, myseľ mala prázdnu. Cítila, ako jeho ruka kĺže po jej stehne, a nezastavila ho. Peter stále sledoval, dych mal ťažší.

— Peter, je to v pohode? Nevadí ti, ak tvoju ženu spoznám trochu bližšie?

Jana čakala výbuch. No Peter prehltol a povedal potichu, ale jasne:

— Rob, čo chceš.

Bol to bod, z ktorého niet návratu. Jana cítila, ako sa v nej mieša strach a vzrušenie. Tomáš ju bez váhania pritiahol a pobozkal — drsne, nenásytne — priamo pred Petrom. Jana mu to oplatila bez rozmýšľania, ruky okolo jeho krku, telo pritlačené k jeho. Cítila jeho tvrdý kokot cez rifle a ešte viac ju to vzrušilo.

— Jana, si si istá? — spýtal sa Peter, no v hlase nemal protest.

— Som, — vydýchla. — Chcem to.

Tomáš sa uškrnul na Petra.

— Tak čo, budeš sa pozerať, ako jebem tvoju ženu?

Peter nič nepovedal. Len zatol päste. Neodišiel. Zostal sedieť. A Jana vedela, že to chce rovnako ako ona.

Tomáš ju zatlačil na gauč. Šaty sa jej vyhrnuli. Nohavičky mala už mokré a nesnažila sa to skrývať. Stiahol ich jedným pohybom a odhalil jej mokrú piču. Prešiel po nej prstami a Jana hlasno zastonala. Peter sledoval, dýchal ťažko.

— Máš pekne šťavnatú ženu, — povedal Tomáš, keď si rozopol rifle. Kokot mu vyskočil von — veľký, hrubý, s napnutými žilami. Jana si oblizla pery. — Chceš ho, však?

Prikývla. Tomáš ju potiahol bližšie a ona mu vzala kokot do úst, hladne ho fajčila. Robila to pomaly, cítila, ako jej plní ústa. Peter sa pozeral, ruka mu klesla k vlastnému kokotu.

— Jeb ju, — povedal Peter náhle, hlas sa mu triasol.

— S radosťou, — odpovedal Tomáš a otočil Janu na brucho. Kľakla si na všetky štyri, nohy od seba, piča mokrá a pripravená. Tomáš do nej vrazil jedným prudkým pohybom a Jana vykríkla rozkošou. Jebal ju tvrdo a hlboko, držal ju za boky, zatiaľ čo ona bez zábran stonala. Peter sledoval, tvár mal zmes bolesti a vzrušenia, a to Janu ešte viac rozpálilo.

— Pozri, ako ju jebem, — zavrčal Tomáš a zrýchlil. — Tečie ako suka.

Orgazmus prišiel ako vlna. Jana kričala, držala sa gauča, kým Tomáš do nej vystrekol a naplnil ju spermiou. Vytiahol sa, dychčal, a Jana sa zosunula na gauč, trasúc sa. Spermia jej stekala po stehnách a pozrela na Petra.

— Poď sem, — povedala ticho. — Olíž ma.

Peter zaváhal len sekundu, potom si kľakol a pritlačil pery k jej piči, lízal z nej Tomášovu spermiu. Jana znova zastonala. Tomáš sa pozeral s úsmevom a Peter akoby stratil všetku kontrolu.

Keď to skončilo, zavládlo ticho. Tomáš odišiel a cez plece hodil:

— Zavolaj, ak budeš chcieť viac.

Jana a Peter zostali sami, pozerali sa na seba. Čakala, že niečo povie, no on ju len pevne objal, akoby sa bál, že ju stratí.

— To bolo… — začal.

— Neuveriteľné? — spýtala sa Jana.

— Áno, — vydýchol. — Neskutočné.

Nevedeli, čo bude ďalej, ale obaja cítili, že ich život už nikdy nebude rovnaký.