Kulinárske zvádzanie

“Môžem sa ťa niečo opýtať?” začal popri tom, ako krájal červené paradajky plné šťavy. “Aké je tvoje najobľúbenejšie jedlo?”

“Filet Mignon,” odpovedala som takmer okamžite a hneď sa mi v ústach začali zbiehať slinky, keď som si predstavila to grilované mäso.

“Ale nejedla by si Filet Mignon každý deň, nie?”

“Jasné, že nie,” odpovedala som, a pritom som strúhala čerstvý koreň zázvoru do malej misky, ktorú mi dal.

“A prečo nie?” pokračoval, oči stále uprené na paradajku, ktorú krájal.

“No, myslím, že ak by som ho jedla každý deň, už by sa mi zunoval a nebol by tak výnimočný. Všetkého dobrého s mierou, nemyslíš?”

“Samozrejme!” povedal empaticky. “A to ma privádza ku dôležitej myšlienke.”

“A to je?”

“Monogamia je podobná ako jedlo. Ak ješ každý deň tú istú vec, začne ta nudiť. Rozmanitosť je korením života. Myslím, že s tým súhlasíš!”

“No,” zamyslela som sa a zvažovala, aké slová použiť, “Ja si myslím, že sme hovorili o jedle. Neuvedomila som si, že moja odpoveď bude tak drasticky vytrhnutá z kontextu.” zodvihla som obočie a čakala, čo povie.

“Ale chápeš, čo som chcel povedať, nie? Či ješ rovnaké jedlo každý deň, alebo sa miluješ stále s tým istým partnerom, začne ťa to nudiť. Stane sa to takým príliš známym, dokážeš predpovedať, aké to bude, nemyslíš?”

“Takže inými slovami, monogamia by sa mala nazývať monotónnosť?”

“Tak nejako!” odpovedal a zachichotal sa. “Presne tak som to myslel!”

“Pokúšaš sa mi povedať, že si niekedy podviedol Kláru?” vyzvedala som, a čudovala som sa v duchu, či môj najlepší kamarát načal tému, ktorá doteraz bola viac ako hypotetická.

“Možno,” povedal jemne, bez toho, aby zdvihol zrak. Paradajka, ktorú krájal bola už úplne na kúsky. Zahodil ju bokom a začal sekať zväzok koriandrovej vňate. “Alebo možno sa iba zaujímam, čo iné je ešte v jedálnom lístku. Podaj mi prosím tú fľašu citrónovej šťavy.” dodal vecným tónom.

“No teda, Števo, neviem čo ti na toto povedať. Však Klára nie je polievka dňa. Je to tvoja manželka. Výber sa nemôže meniť. Už si za rozhodol!” moc sa mi nepozdával káravý tón môjho hlasu, ale jeho reči ma skutočne šokovali a nevedela som, ako reagovať. Chcel, aby som ho v tom podporila? Alebo mám premýšľať logicky? Mám ho upokojovať?

“Takže Klára je ako polievka, hej?” zasmial sa, snažiac sa odľahčiť náladu.

“Klára je skôr ako Filet Mignon, Števo. Je úžasná. Je to majstrovský kúsok. Preto si si ju predsa vzal za ženu. A mala by ti chutiť rovnako dobre ako dnes aj zajtra.”

“Viem, že máš pravdu,” súhlasil, pričom pomiešal thajskú omáčku a nalial ju na kurča. “Ale čo keby, iba jeden raz by som chcel zjesť niečo iné. Na jednu noc by som chcel ochutnať iné mäso?”

Cítila som ako sa mi rozbúchalo srdce. Števo bol jediný človek, ktorého som poznala, ktorý vedel povedal aj tú najobyčajnejšiu vec takým zmyselným a provokatívnym spôsobom. A teraz som si prvý raz za tie roky, čo ho poznám uvedomila, že by som mohla byť objektom jeho skrytej túžby práve ja.

“A čo keby si mohol? Myslíš, že by si to naozaj urobil?” čudovala som sa nahlas.

“Úprimne?” opýtal sa a prvý krát sa mi pozrel priamo do očí. “Áno, myslím, že by som chcel ochutnať niečo iné. Napríklad krabie nožičky,” uškrnul sa a plesol ma utierkou po stehne. “Alebo možno kuracie prsia,” zasmial sa znovu a natiahol ruku smerom ku mojej hrudi.

Smiala som sa tiež, ale nebola som si istá, či môj chichot bol odpoveďou na jeho čudný humor, alebo bol výsledkom mojej narastajúcej nervozity. To ma akože zvádzal? Môj kamarát, šéfkuchár, ma teraz považuje za kus surového mäsa, ktoré môže opekať podľa svojej chuti? Tá myšlienka začínala nadobúdať nové rozmery.

“Dáš si pohár vína?” ponúkol ma a nalial dva poháre merlotu ešte skôr ako som stihla zareagovať. Bola som si istá, že to je súčasť stratégie. Opije ma, aby som stratila zábrany a potom bude pokračovať vo svojom kulinárskom zvádzaní.

Napila som sa, viac ako som zamýšľala na prvý raz. Nechala som sa uniesť myšlienkou, že by sa veci vyvíjali týmto smerom. Pravdou je, že v tom momente som túžila po Števovi rovnako ako sa zdalo, že on túži po mne. Bol kamarátom už dlhú dobu. Bol pekný, sexy, talentovaný a vtipný. Bol jediným mužom, ktorého som kedy stretla, čo vedel variť. A varil pre mňa často, keď jeho manželka bola na služobnej ceste. Predtým medzi nami nič nebolo, iba skutočné priateľstvo a trochu neškodného flirtovania. A teraz, ako som sedela na kuchynskom stole s pohárom merlotu v ruke, myšlienka, že by som nechala kamaráta odhaliť, čo vo mne skutočne je, ma úplne posadla.

“Ešte jeden?” opýtal sa a naklonil fľašu nad môj prázdny pohár. Prikývla som a cítila jemnú hroznovú vôňu, ktorá sa šírila z vína. Napila som sa a prehltla. Zdalo sa, že je to ten pravý okamžik. S thajským kurčaťom na šporáku, máme dosť času zaliezť niekam a urobiť si pohodlie. Rozhodla som sa prevziať iniciatívu a nenechávať veci náhode.

“Števo,” začal som smelo, “a ako vidíš mňa?”

Jeho tvár sa zamračila ako keby chcel imitovať rozmýšľanie.

“Vidíš ma ako kamarátku, alebo ako jedlo?”

“Oboje?” odpovedal napoly otázkou.

“Takže dnes chceš ochutnať ustrice namiesto Filet Mignon, a čo keby som bola ustrica?”

“Môžeš byť čím chceš. Ak ma necháš ochutnávať.” odpovedal. Znovu mi z jeho zvodného tónu prebehli po tele zimomriavky.

Položila som pohár s vínom na stôl a pritiahla som sa ku nemu bližšie. Števo si kľakol na kolená a položil trasúce sa ruky na moje stehná. Hľadeli sme si do očí dlhú chvíľu, kým sme sa mlčky zhodli, že chceme pokračovať ďalej.

Jeho prsty sa nebojácne predrali pod moju sukňu a našli si ma nervóznu a čakajúcu. Moje boky sa skĺzli na okraj sedadla aby si mohol naplno vychutnať žiaru vychádzajúcu zo mňa a cítiť moje stúpajúce vzrušenie.

“Ochutnaj ma,” šepkala som, a poskytla som mu to, po čom tak silno túžil. Vytiahla som si sukňu a roztiahla pred ním stehná.

Jeho horúci dych na mojich nohavičkách ma v momente dostal. Bola som úplne mokrá. Dotyk jeho dlaní na stehnách, ktoré mi držal roztiahnuté od seba spôsobil, že som zavzdychala túžbou. Myseľ mi zaplavovali myšlienky na to, ako mi sťahuje nohavičky a vnára jazyk hlboko do môjho vnútra. Ako mi oblizuje klitoris. A ako sa mením na rieku roztúženej šťavy. Pocítil moju túžbu a odtiahol mokré nohavičky z mojej mokrej mušličky a potom na ňu pritlačil svoje ústa. Zakvílila som od rozkoše a dych sa mi zrýchlil, keď som ucítila jeho pery, zimomriavky sa mi rozbehli po celom tele. Bola som úplne hotová od rozkoše, ktorú som cítila a vyložila som si nohy na jeho plecia, aby som sa mohla hýbať smerom ku nemu. Od jemných pohybov prešiel k ráznejším, z ktorých ma zachvátili kŕče rozkoše. Prsty som mu zaborila do vlasov a tlačila som mu hlavu smerom ku mne. Cucal môj klitoris s trpezlivosťou a tempom majstra, až kým som nepočula nič iné iba hučanie krvi v mojich žilách, ktorá prúdila ku mojim bradavkám a klitorisu. Tento večer, ktorý začal ako mnoho ďalších s arómou thajského kurčaťa na šporáku, skončil s mojou mušličkou v jeho ústach. Dnes ochutnal niečo úplne nové.

Jeho rytmické vzdychanie prezrádzalo jeho rozkoš. Stala som sa jeho polievkou dňa aj krémovým dezertom. Akoby sa ten umelec, ktorý v ňom žil ani trochu nezmenil, ani v takejto chvíli. Vychutnával si ma, ako by som bola jeho výtvorom. Pokračoval nenásytným spôsobom, akoby mal strach, že by v tanieri nechal čo i len jednu kvapku. Jeho pery boli pokryté mojou voňavou šťavou. Vlny rozkoše ho nasycovali, až kým jej nebol plný. Potom sa oprel o operadlo a na tvári sa mu rozhostil výraz uspokojenia.

“Ten Filet Mignon bol vynikajúci,” poznamenal a prelomil to čudné ticho, ktoré nastalo. “Ale nikdy nebudem ľutovať, že som ochutnal aj ustrice.”

Ani ja nebudem ľutovať, pomyslela som si a usmiala sa na neho. Zaumienila som si, že nakúpim ustrice do zásoby, keby môj kamarát niekedy znovu dostal na ne chuť.